Úvod
Návrat prezidenta Trumpa do funkcie a jeho prvé kroky predstavujú radikálny rozchod s americkými domácimi a zahraničnopolitickými tradíciami. Počas prvého funkčného obdobia prezident Donalda Trumpa (2017-2021) bolo jeho kritikom často odkazované, že trpia „trumpovským pomätením mysle,“ čiže „Trump Derangement Syndrome“ (TDS). Trumpova extrémna rétorika a výčiny na sociálnych sieťach vraj odporcom prezidenta bránili vnímať realitu a úspechy jeho administratívy – od daňových škrtov, cez Abrahámovského dohody, po posilnenie Severoatlantickej aliance tlakom na zvyšovanie európskych obranných výdajov.
A naozaj, ak si odmyslíme Trumpov politický štýl a dáme tiež bokom udalosti 6. januára 2021, je možné tvrdiť, že jeho prvé funkčné obdobie bolo z hľadiska verejnej politiky obdobím pomerne konvenčnej Republikánskej verejnej politiky – nie nastupujúceho autoritarizmu.
Trumpove prvé funkčné obdobie však poskytuje nesprávny model pre pochopenie významu jeho návratu na vrchol americkej politiky po víťazstve vo voľbách roku 2024. Na rozdiel od roku jeho prvej administratívy, ktorá bola riadená a personálne obsadená prevažne štandardnými aktérmi, hlavným kritériom pre politických nominantov v druhom funkčnom období je osobná loajalita k prezidentovi. Znepokojujúce to je najmä v „silových“ rezortoch ako obrana, spravodajské služby a ministerstvo spravodlivosti, ktorého šéfka, Pam Bondi, je súčasne najvyššou federálnou prokurátorkou.
Oproti minulosti prakticky zmizol formálny proces tvorby verejnej politiky. Zahraničnopolitickým rozhodnutiam prezidentov napríklad v minulosti predchádzali zložité, dôkladne štrukturované konzultácie a koordinácia medzi Radou národnej bezpečnosti (NSC), Ministerstvami zahraničia a obrany, či spravodajskými službami. Dnes sú takéto rozhodnutia robené exkluzívne v úzkom kruhu prezidentových spolupracovníkov, bez informačným vstupov z relevantných rezortov.
Tri trendy v Trumpovej domácej politike
V Trumpovej domácej politike badať tri trendy, ktoré vyvolávajú otázky o budúcnosti demokracie a právneho štátu v USA. Predovšetkým, je to prezidentova ochota používať násilie a trestnoprávny systém ako prostriedky na dosahovaniu politických cieľov. Jedným z jeho prvých krokov v deň nástupu do funkcie 20.1 bola hromadná amnestia cca 1500 účastníkom útoku na washingtonský Kapitol v januári 2021. Pripomeňme, že útok s cieľom zabrániť certifikácii volieb v novembri 2020 vyvolal práve Trump a v jeho priebehu sa ocitli členovia Kongresu i vtedajší americký viceprezident, Mike Pence, v ohrození. V rovnakom čase odobral Trump federálnu ochranu svojím bývalým spolupracovníkom Johnovi Boltonovi a Mikeovi Pompeovi, ktorí čelia vyhrážkam zo strany iránskeho režimu.
Politický odkaz je jasný a hlboko znepokojujúci: Ak použijete násilie v mene v prezidenta Trumpa, on Vám bude kryť chrbát. Ak ste prezidentovým kritikom a čelíte hrozbe násilia, dávajte si pozor aby sa Vám nič nestalo. Bolton sa navyše stal predmetom znovuotvoreného federálneho vyšetrovania, pôvodne uzavretého v roku 2021, ohľadom zverejnenia údajne utajených skutočností v jeho knižnej publikácii, ktorá vrhla prezidenta Trumpa do veľmi zlého svetla.
Znepokojovať by priateľov americkej demokracie mala aj postupná militarizácia policajnej práce a zámerná krutosť pri vynucovaní imigračných pravidiel. Čokoľvek si môžeme myslieť o imigračnej a azylovej politike či o probléme amerických obyvateľov bez povolenia k pobytu, unášanie nelegálnych migrantov z ulíc skupinami maskovaných agentov je vybočením z amerických tradícií. Rovnako je novým fenoménom Trumpov entuziazmus pre použitie armády na domácej pôde, v mestách ako Los Angeles, Washington DC, či Chicago. To balansuje na hrane zákona (Posse Comitatus vo všeobecnosti zakazuje použitie vojenských zložiek voči domácemu obyvateľstvu) a prispieva k atmosfére akéhosi stavu národnej pohotovosti či kváziobčianskej vojny, ktorá môže byť Trumpom ďalej zneužívaná.
Novinkou je aj Trumpova maximalistická predstava o moci exekutívy, ktorú kontrolu, posilnená úplným abdikovaním Kongresu na svoje tradičné úlohy. Republikáni v Senáte, napríklad, neprejavili najmenší záujem o zablokovanie ani tých najgrotesknejších nominácií do vládnych funkcií (Robert Kennedy Jr., Tulsi Gabbard) s odôvodnením, že prezident má nárok robiť svoje vlastné personálne rozhodnutia.
Podobne v otázke cieľ sa Trump spolieha na nečinnosť Kongresu. Akokoľvek je obchodná politika doménou legislatívnej vetvy moci, Trump používa ustanovenia Zákona o rozširovaní obchodu (Trade Expansion Act, zvlášť odsek 232) a Zákona o právomociach v stave medzinárodnej hospodárskej núdze (IEEPA) na svojvoľné ustanovovanie historicky nevídaných colných tarifov voči prakticky všetkým krajinám sveta a to na základe fiktívnych tvrdení o obchodných hrozbách pre národnú bezpečnosť či o stave núdze. Kongres by mohol tieto Trumpove kroky kedykoľvek zastaviť, avšak tak nečiní.
Posledným z troch trendov Trumpovej éry, ktoré vybáčajú z amerických politických tradícií je šokujúca miera kleptokracie. Iste, v histórii mali americkí prezidenti, od Ulyssesa Granta cez Warrena Hardinga po Richarda Nixona svoje škandály. Samotní Republikáni nie neoprávnene poukazovali na to, ako rodinní príslušníci bývalého prezidenta Joa Bidena zpeňažili svoje rodinné väzby. I Trump bol počas prvého funkčného obdobia vystavený kritike, napríklad za organizáciu akcií, konferencií či medzinárodných summitov, platených z peňazí daňových poplatníkov, vo svojich vlastných hoteloch.
Nič z toho sa však ani zďaleka nepribližuje veľkosti korupcie, ktorú vidíme dnes. Prezident Trump dostal od štátu Katar do daru lietadlo v hodnote stoviek miliónov dolárov, ktoré počas jeho funkčného obdobia federálna vláda opraví, a po odchode z funkcie sa stane majetkom Trupovej prezidentskej knižnice. Trump tiež spustil svoje vlastné krypto-aktívum („meme coin“) $TRUMP, ktorého jediná predstaviteľná funkcia je zber úplatkov a kupovanie si prístupu k prezidentovi. Spoločnosť World Liberty Financial, ktorá túto „meme coin“ emituje, kontrolovaná Trumpovou rodinou, má v súčasnosti trhovú kapitalizáciu cez 4 miliardy dolárov
Záver
Podčiarknuté a sčítané, Trumpovo druhé prezidentské obdobie je dramatickým rozchodom so štandardmi politického správania, ktoré boli v Spojených štátoch, podobne ako v iných vyspelých demokraciách, brané ako samozrejmosť. Neprekvapivo ide ten rozchod ruku v ruke s podobne radikálnym opustením tradičnej role Spojených štátov vo svete.
V oblasti medzinárodného obchodu Trump zaklincováva americký obrat k protekcionizmu, ktorý bol viditeľný už počas jeho prvého funkčného obdobia a počas prezidentovania Joa Bidena. Colné tarify, ktoré zavádza, dosahujú výšky, aké svet nevidel od čias Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov. Navyše sú aplikované arbitrárne a používané ako nástroj vydierania krajín a iných obchodných blokov. Pristúpenie Spojeného kráľovstva, Japonska či Európskej únie na jednostranné obchodné „dohody,“ v ktorých otvárajú USA svoje vlastné trhy a ponúkajú iné ústupky výmenou za „len“ 10- či 15-percentné americké clá sa môže javiť ako úspech. Z dlhšieho hľadiska však takéto metódy, nezlučiteľné s princípom nediskriminácie, ktorá je jadrom obchodného systému Svetovej obchodnej organizácie, znamenajú, že Spojené štáty prestávajú byť akokoľvek spoľahlivým obchodným partnerom.
Trumpova kritika európskych spojencov za nedostatočné obranné výdaje nie je novinkou, podobne ňou nie je skepticizmus voči ďalšej finančnej či obchodnej pomoci Ukrajine. Znepokojujúcou je tiež neprestávajúca snaha o zlepšovanie vzťahov s Ruskom, napriek tlaku európskych spojencov a napriek tomu, že Kremeľ dôsledne ignoruje požiadavky americkej administratívy na zastavenie konfliktu na Ukrajine.
Vzhľadom k autoritárskej povahe politického projektu, ktorý prezident Trump vedie doma v Spojených štátoch, nie je tento obrat na medzinárodnej scéne úplne prekvapivý. Otázkou, je či je len dočasným fenoménom, alebo či kvalitu transatlantických vzťahov zmení nezvratne a natrvalo – tak ako zmenil Trumpov fenomén americkú domácu politiku.
Policy paper je ve format pdf dostupný zde:
